Při zateplování šikmých střech je nutné vytvořit v konstrukci parotěsnicí vrstvu, která bude stejně parotěsně účinná po celé své ploše. Článek se věnuje případu, ve kterém byla vykonána záměna konstrukce - namísto železobetonové stropní desky zhotovitel zvolil konstrukci dřevěnou.
Dřevo má značně odlišné vlastnosti jako železobeton, je tedy nutné zohlednit hned několik aspektů jako například statické působení, tepelnotechnické vlastnosti a v neposlednom rade - čomu sa venuje aj tento článok - tepelnovlhkostné pomery v priereze, resp. v skladbe konštrukcie. Sú uvedené možné dôsledky a je navrhnuté najvhodnejšie riešenie - úprava skladby tejto konkrétnej stropnej konštrukcie tak, aby spĺňala funkčné požiadavky.
Analýza stávající konstrukce střechy
Článek se vyjadřoval ke konstrukci střešního pláště nad interiérovým prostředím rodinného domu z pohledu tepelno-vlhkostního režimu. Nevyjadruje se ku žádnym iným častiam a konštrukčným prvkom stavby. Z hľadiska vlhkostného stavu je strecha realizovaná nevhodne.
V procese hromadenia sa skondenzovanej vlhkosti v častiach strechy, kde sa nachádzajú drevené konštrukcie, môže dochádzať k významným defektom, ktoré sa v praxi na podobne riešených objektoch začínaj objavovať vo veľkom rozsahu. Drevené konštrukcie v takto konštruovanej streche majú vysoký potenciál podliehať procesom hnitia a tým môžu byť ohrozené aj statické vlastnosti nosných prvkov (trámov).
Popis stávající konstrukce
Riešený rodinný dom je jednopodlažný s plochou jednoplášťovou strechou. Obvodové stenové konštrukcie sú vyhotovené ako murované s pórobetónových tvárnic. Predmetná strešná konštrukcia je jednopláštová plochá strecha s nosnou konštrukciou z drevených trámov rozmerov 240 mm × 60 mm v osovom rozpone 620 mm, medzi ktorými je umiestnená minerálna vlna hrúbky 300 mm. Ako záklop sú použité OSB dosky hrúbky 20 mm. Na spodnej strane konštrukcie, pod trámami, je umiestnená parozábrana, ktorej účelom by malo byť zabránenie prenikania vlhkosti do konštrukcie strechy.
Čtěte také: Použití OSB desek na střechu
Funkcia parozábrany je v tomto prípade významne narušená početnými perforáciami, čo je zohľadnené aj v rámci výpočtu - automatickým prepočítaním faktora difúzneho odporu softvérom (perforácie skrutkami kotviacimi sadrokartón a veľkým množstvom inštalačných priestupov napr. el. káblov pre osvetlenia).
Bol posúdený fragment stropnej konštrukcie (strechy) predmetnej stavby. Na tento účel bol použitý softvér Deksoft v 3.1.7. Sú uvedené najmä vstupy a výstupy súvisiace s podúdením problematiky vlhkosti v konštrukcii, rešpektujúc platné STN normy. Pre vrstvu 3 (minerálna vlna prerušená trámami) sú uvedené ekvivalentné hodnoty, teda hodnoty zohľadňujúce nehomogenitu tejto vrstvy. Faktor difúzneho odporu vrstvy 2 (fóliová parozábrana) je prepočítaný so zohľadnením početnýc perforácií (18 722 voči bežným hodnotám rádovo 200 000).
Z hľadiska vlhkostného stavu je strecha realizovaná nevhodne. V procese hromadenia sa skondenzovanej vlhkosti v častiach strechy, kde sa nachádzajú drevené konštrukcie, môže dochádzať k významným defektom, ktoré sa v praxi na podobne riešených objektoch začínajú objavovať vo veľkom rozsahu. Drevené konštrukcie v takto konštruovanej streche majú vysoký potenciál podliehať procesom hnitia a tým môžu byť ohrozené aj statické vlastnosti nosných prvkov (trámov). Uvedenú konštrukciu strechy je nevyhnutné opraviť.
Problematika a rizika
V řadě případů jsou způsobené nevhodným stavebním řešením, které nerespektuje specifické vlastnosti dřeva, zejména ve vztahu k vlhkosti. Článek představuje jedno takové rizikové řešení, kdy jsou dřevo a materiály na bázi dřeva umístěny do oblasti kondenzační zóny v difuzně uzavřené skladbě jednoplášťové ploché střechy s obtížně garantovatelnou kvalitou provedení fóliové parozábrany.
Podľa tabuľky 4 je množstvo skondenzovanej vodnej pary v dreve 5,51e−8 kg/(m2.s), kedy hmotnostná vlhkosť dreva prekročí 18 %, čo má zásadný vplyv na jeho degradáciu.
Čtěte také: Konstrukce s OSB deskami
Doporučení a normy
STN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, Časť 2: Funkčné požiadavky. Bratislava: Slovenský ústav technickej normalizácie, 2012.
- STN 73 0540-3 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, Časť 3: Vlastnosti prostredia a stavebných výrobkov. Bratislava: Slovenský ústav technickej normalizácie, 2012.
- STN EN ISO 6946 Stavebné konštrukcie. Tepelný odpor a súčiniteľ prechodu tepla. Výpočtové metódy. Bratislava: Slovenský ústav technickej normalizácie, 2008.
- STN EN ISO 13788 Tepelno-vlhkostné vlastnosti stavebných dielcov a konštrukcií. Vnútorná povrchová teplota na vylúčenie kritickej povrchovej vlhkosti a kondenzácie vnútri konštrukcie. Výpočtové metódy. Bratislava: Slovenský ústav technickej normalizácie, 2013.
Základním předpokladem správného fungování takovýchto skládaných střech je funkční vzduchotěsnicí vrstva, v případě dvouplášťových střech vzduchotěsný spodní plášť.
Návrh řešení
Uvedenú konštrukciu strechy je nevyhnutné opraviť. V časti 3 bol navrhnutý postup opravy už skonštruovanej skladby, kedy sa vytvorí takzvaná strecha „PLUS“.
Odporúčaný návrh riešenia je na obrázku 7b. Minerálna vlna (pôvodná vrstva 3) by mala byť odstránená. Všetky ostatné pôvodné vrstvy môžu ostať v nezmenenom stave. Nad vrstvou 6, teda nad pôvodnou povlakovou krytinou, musí byť pridaná vrstva novej tepelnej izolácie.
Zároveň musia byť splnené tieto podmienky:- Pridaná tepelná izolácia by nemala byť kotvená mechanicky - nemala by perforovať pôvodnú povlakovú krytinu (vrstva 6), ktorá bude v podstate plniť funkciu parozábrany.
- Tepelný odpor pridanej tepelnej izolácie musí tvoriť aspoň 60 % celkového tepelného odporu celej strešnej konštruckie.
- Tepelný odpor strešnej konštrukcie musí spĺňať platné tepelnotechnické normy.
Řešení, které autoři nabízí, je funkční a v případě odhalení problému ještě ve fázi výstavby i poměrně snadno proveditelné.
Čtěte také: Použití 2cm betonové dlažby
tags: #hrubka #izolace #střechy #norma